Objavovanie farebného sveta: Krajina

Ruch veľkomesta, stres z cestovania, podnikania a ovládania nových technológií bolo potrebné vyvážiť.

Riešenie ponúkali potulky v prírode, objavenie nedotknutej, trochu divokej prírody na Kysuciach, ktorá úspešne vzdoruje civilizačným tlakom a ľudskej zištnosti. Aj tu bola dominantnou rečou mojej fotografie farba, niekedy takmer monochromatická, veľké, ukľudňujúce farebné plochy, dýchajúce krajiny. Zima poskytuje jemnosť a drsnosť zároveň, ak prekonáte jej strojené nástrahy, rada sa vám predvádza v rozmarnej a samopašnej zdobenosti stále nových a nových šiat.

Milan Mazúr – Jaroslav Horečný – Fotografické kompozície II

výstava vo Ville Nečas (rok 2010), text kurátora výstavy, skrátené

……. Prešlo takmer štvrťstoročie (od začiatku fotografickej aktivity) a fotograf Jaroslav Horečný má za sebou celý rad fotografických cyklov a spoločných výstav. Vo svojej tvorbe preukázal schopnosť, že sa vie pohybovať vo viacerých fotografických žánroch, avšak sledujem u Horečného ako pracuje s veľkou dávkou subjektivity a výtvarnej invencie.




Ak teda vôľa výsostne subjektívneho výberu a prezentácie je jedným z kľúčov k autorovej fotografii, tak potom vstupnou bránou k významovým hodnotám je zasa konkrétna tematická orientácia. V následnej orientácii precítil fotku ako obrazovú reč. Každý snímok má veľký význam a fotograf väčšiu zodpovednosť. A tu si musíme uvedomiť nielen zodpovednosť fotografa voči fotografii, ale i voči divákovi či konzumentovi. I tu v týchto priestoroch si to uvedomujem dvakrát: či fotograf určil snímku pre návštevníka alebo vystavil fotografie, ktoré vytvoril pre svoje potešenie. Sú tu fotografie, ktoré zažil a vizuálne vyjadril svoj pocit a i svoje posolstvo. Jara to ťahalo vždy k výtvarníkom, sledoval nielen ich tvorbu, ale i ich postoj k vyjadreniu sa, čo mu umožňovalo posun, aby fotografia v jeho tvorbe bola výtvarná.





Nebráni sa i prostrediu hôr. Krajinu vníma v pokojných meditáciách, dôkladne zvažuje význam všetkých jej zložiek, podľa toho aj zdôrazňuje, umocňuje či objavuje, otláča alebo odstraňuje. Horečný je jeden z tých, ktorý ukazuje ako fotografia umožňuje ľudskému videniu dostať sa do atmosféry, deja či prostredia. Dokumentuje zábery z jeho potuliek po významných i menej významných, ale o to príťažlivejších miest, obklopených architektúrou, z ktorej Horečný vie vyťažiť maximum, vie precítiť detail reality a posunúť ho do sveta videného.

A ešte jedna vec, čo ma zaujala na Jarových obrázkoch, tá, že ich vie počúvať. Pretože počúvať ich je skutočne vidieť do nich…